Tu je malá zbierka citátov od Otcov a učiteľov Cirkvi. Dnes je dôležité uchovať si to, čo je trvalou Tradíciou Cirkvi od jej samotného začiatku. V otázke praktizovanej homosexuality je to jasné a úplné odsúdenie. V atmosfére dementnej šialenosti, uprostred ktorej sme teraz ponorení, môžu aj zdravo a kresťansky zmýšľajúci ľudia upadnúť do nepochopenia „dialógu“ (akoby sme mohli viesť dialóg so zlom). Pre naše vlastné dobro a dobro našich detí, aby sme zabránili tomu, aby sa spoločnosť roztrhala na kusy, a pre dobro samotných homosexuálov, ktorí si svojím zvráteným správaním dláždia cestu do pekla, musíme postaviť proti tomuto rozbehnutému pokusu o homosexualizáciu spoločnosti jasné a jednoznačné odsúdenie Cirkvi tohto hriechu, ktorý volá po pomste pred Bohom. Od svojho počiatku Cirkev len primomínala zlorečenie samotného Svätého písma a odsúdila homosexuálne praktiky ústami svätých Otcov, starovekých cirkevných spisovateľov uznávaných za svedkov Posvätnej Tradície.
1. svätý Augustín: „Zločiny spáchané sodomitmi musia byť odsúdené všade a vždy“
Medzi prvými prehovoril veľký svätý Augustín (354-430), biskup v Hippo a učiteľ Cirkvi: „Zločiny, ktoré sú proti prírode, napríklad tie páchané sodomitmi, musia byť všade a vždy odsúdené a potrestané. Aj keby ich spáchali všetci ľudia, všetci by boli zahrnutí do toho istého božského odsúdenia: Boh v skutočnosti nestvoril ľudí, aby sa dopúšťali takéhoto zneužívania seba samých. Keď je pod vplyvom zvrátenej vášne zhanobená samotná prirodzenosť, ktorú Boh stvoril, je narušená samotná jednota, ktorá musí existovať medzi Bohom a nami“ (Sv. Augustín, Vyznania, kap. III, str. 8).
2. svätý Gregor Veľký: „Bolo správne, že sodomiti zahynuli ohňom a sírou“
Svätý Gregor I., pápež (540-604), známy ako „Veľký“, učiteľ Cirkvi, vidí hriech tela homosexuálov symbolicky v síre, ktorá padala na Sodomu. „To, že síra evokuje pach tela, potvrdzuje aj samotná história Svätého písma, keď hovorí o daždi ohňa a síry, ktoré Pán nechal spadnúť na Sodomu. Rozhodol sa tým potrestať zločiny tela a samotná povaha jeho trestu zvýraznila hanbu tohto zločinu. Pretože síra zapácha, oheň horí. Bolo teda správne, že Sodomčania, horiaci zvrátenými túžbami pochádzajúcimi z pachu tela, zahynuli súčasne ohňom a sírou, aby si zo spravodlivého trestu uvedomili zlo spáchané popudom zo strany zvrátenej túžby“ (Sv. Gregor Magnus, Morálny komentár k Jóbovi, XIV, 23, zv. II, s. 371).
3. svätý Ján Zlatoústy: Homosexuálna vášeň je diabolská
Cirkvevným otcom, ktorý najčastejšie odsúdil hriechy proti prirodzenosti, bol svätý Ján Zlatoústy (asi 344-407), konštantínopolský patriarcha a učiteľ Cirkvi. Uvádzame tu pasáže z homílie – komentára na list sv. Pavla Rimanom: „Všetky vášne sú nečestné, pretože duša je viac poškodená a ponížená hriechmi ako telo chorobami; ale najhoršia zo všetkých vášní je žiadostivosť medzi mužmi. (…) Hriechy proti prirodzenosti (contro natura) sú najťažšie a menej uspokojujúce, že sa nedá ani povedať, že prinášajú potešenie, pretože skutočným potešením je len to, čo sa zhoduje s prirodzenosťou. Ale keď Boh niekoho opustil, všetko je zvrátené! Preto sú nielen ich (homosexuálne) vášne satanské, ale aj ich životy sú diabolské. (…) Preto vám hovorím, že títo sú ešte horší ako vrahovia a že by bolo lepšie zomrieť, ako žiť takto zneuctený. Vrah iba oddeľuje dušu od tela, zatiaľ čo títo ničia dušu v tele. Akýkoľvek hriech spomeniete, nespomeniete žiaden, ktorý by sa vyrovnal tomuto. Ak by si tí, ktorí ním trpia, skutočne uvedomili, čo sa s nimi deje, radšej by tisíckrát zomreli, než by sa tomu podriadili. Nie je nič, absolútne nič, bláznivejšie alebo škodlivejšie, ako táto zvrátenosť“ (Sv. Ján Zlatoústy, Homilia IV. v Epistula Pauli ad Romanos; porov. Patrologia Graeca, zv. 47, kol. 360-362).
4. svätý Peter Damiani: „Táto neresť svojou závažnosťou prevyšuje všetky ostatné neresti…“
Počas celého stredoveku, t. j. v období formovania západnej kresťanskej civilizácie, Cirkev neprestávala podporovať cnosť zdržanlivosti a obnovovať odsúdenie neresti proti prirodzenosti; týmto spôsobom sa ho podarilo zredukovať na veľmi zriedkavý a okrajový jav. Spomedzi svätcov, ktorí v stredoveku bojovali proti homosexuálnej neresti, bol jedným z najväčších svätý Peter Damiani (1007-1072), učiteľ Cirkvi, reformátor benediktínskeho rádu a veľký cirkevný spisovateľ a kazateľ. Vo svojom Liber Gomorhanus, napísanom okolo roku 1051 pre pápeža svätého Leva IX., s veľkou vervou odsudzuje duchovnú skazu, ku ktorej sú odsúdení tí, ktorí praktizujú túto neresť. (…) “Táto neresť by sa vôbec nemal považovať za obyčajná neresť, pretože svojou závažnosťou prevyšuje všetky ostatné neresti. Zabíja totiž telo a znečisťuje ho, ničí dušu, zháša svetlo rozumu, vyháňa Ducha Svätého z chrámu duše. (…)“ (op. cit., in Patrologia Latina, zv. 145, coll. 159-190).
5. svätý Tomáš Akvinský: homosexualita „uráža samotného Boha ako usporiadateľa prírody“
Svätý Tomáš Akvinský (1224-1274), veľký dominikánsky teológ vyhlásený Cirkvou ako „Doctor communis“ kresťanstva, vo svojej vznešenej Summa Theologica opisuje homosexualitu ako najvážnejšiu neprirodzenú neresť.
„Nestriedmosť je nanajvýš trestuhodná z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, že je mimoriadne odporná ľudskej dokonalosti, keďže sa týka pôžitkov, ktoré máme spoločné so surovcami. (…) Po druhé preto, že sa to zvrchovane protiví šľachetnosti a slušnosti, keďže v rozkošiach týkajúcich sa nestriedmosti je zatemnené svetlo rozumu, z ktorého sa odvíja všetka vznešenosť a krása cnosti. (…) Neresti tela, ktoré sa týkajú nestriedmosti, hoci sú menej závažné z hľadiska viny, sú však závažnejšie z hľadiska hanby. V skutočnosti sa závažnosť hriechu týka odklonu od cieľa, zatiaľ čo hanba sa týka hanebnosti, ktorá sa hodnotí predovšetkým s ohľadom na neslušnosť hriechu. (…) Ale neresti, ktoré porušujú pravidlá ľudskej prirodzenosti, sú ešte trestuhodnejšie. Treba ich odvodiť od takého druhu nestriedmosti, ktorej sú istým spôsobom nadmierou – to je prípad tých, ktorí radi jedia ľudské mäso, pária sa so šelmami alebo hriech sodomitov“ (Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologica, II- II, q. 142, a. 4).
Stručne povedané, poriadok správne používaného rozumu (recta ratione) pochádza od človeka, namiesto toho poriadok prirodzenosti pochádza priamo od samotného Boha. Preto „pri hriechoch proti prírode, v ktorých sa porušuje prirodzený poriadok, sa uráža sám Boh ako usporiadateľ prírody (prirodzeného poriadku)“ (Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologica, II-II, q. 154, a. 12).
6. svätá Katarína Sienská: prekliata neresť znechutená samotnými démonmi
Podobne aj veľká svätá Katarína Sienská (1347-1380), učiteľka spirituality a učiteľka Cirkvi, ostro odsúdila homosexualitu.
Vo svojom diele Dialóg Božej Prozreteľnosti, v ktorom uvádza poučenia, ktoré dostávala od samotného Ježiša, sa takto vyjadruje o neprirodzenej neresti: „Nielen, že majú tú nečistotu a krehkosť, ku ktorej ste naklonení všetci kvôli svojej krehkej prirodzenosti (hoci rozum, keď to chce slobodná vôľa, túto vzburu utíši), ale tí mizerní ľudia nebrzdia túto krehkosť: naopak, robia horšie, páchajú prekliaty hriech proti prirodzenosti. Ako slepí a hlúpi ľudia, keďže svetlo ich rozumu je zatemnené, nespoznajú zápach a biedu, v ktorej sa nachádzajú. Pretože sa to hnusí nielen Mne, ktorý som najvyššia a večná čistota (pre ktorého je to také ohavné, že pre tento jediný hriech bolo mojím súdom zničených päť miest, keďže moja spravodlivosť ich už nechcela viac znášať), ale tiež sa to nepáči démonom, ktorí sa stali pánmi tých mizerných ľudí. Nie že by démoni nemali radi zlo, takmer akoby sme povedali, že majú radi nejaké dobro, ale preto, že ich prirodzenosť je anjelská, a preto sa im hnusí vidieť alebo sledovať, ako sa pácha ten nesmierny hriech“ (Sv. Katarína Sienská, cit. kapitola 124).
7. svätý Bonaventúra: na vianočnú noc „všetci sodomiti zomreli na celej zemi“
Františkán, svätý Bonaventúra (1217-1274), učiteľ Cirkvi s titulom “Doctor Seraphicus”, keď vysveľuje niektoré zázračné skutočnosti, ktoré sa udiali v čase Narodenia Pána v Betleheme, uvádza, že: „Všetci sodomiti, muži i ženy, zomreli na celej zemi, podľa toho, čo pripomenul svätý Hieronym, keď komentoval žalm „Svetlo sa narodilo spravodlivým“, aby zdôraznil, že Ten, ktorý sa narodil, prichádza reformovať prirodzenosť a podporovať čistotu“ (sv. Bonaventúra, kázeň XXI., In Nativitate Domini, povedaná v kostole Santa Maria v Porziuncole, in Opera Omnia, zväzok IX, s. 123).
8. svätý Bernardín zo Sieny: „prekliata sodomia… šokuje intelekt“
Spomedzi tých, ktorí v tom čase hovorili a písali proti oživeniu tejto neresti, bol snáď najvýznamnejší františkán svätý Bernardín zo Sieny (1380-1444), slávny kazateľ, známy svojou náukou a svätosťou. Vo svojej kázni XXXIX hovorí:
„Na svete niet hriechu, ktorý by zasiahol dušu viac, ako hriech prekliatej sodomie. Tento hriech vždy nenávideli všetci, ktorí žili podľa Boha, (…) Vášeň pre nenáležité formy je blízka šialenstvu; táto neresť rozrušuje intelekt, ničí vznešeného a štedrého ducha, sťahuje od vznešených myšlienok k najnižším, robí bojazlivými, zlostnými, tvrdohlavými a zatvrdilými, servilne nevýraznými a neschopnými ničoho. Navyše, keďže duša je vzrušená neukojiteľnou túžbou užívať si, neriadi sa rozumom, ale zúrivosťou. (…) Dôvodom je to, že sú zaslepení a tam, kde by mali mať vznešené a veľké myšlienky, ako tí, ktorí majú veľkého ducha, ich to láme a rozbíja a redukuje na hnusné veci, zbytočné, hnilobné, a títo ľudia nemôžu byť nikdy spokojní. (…) Tak ako má jeden človek väčšiu účasť na Božej sláve ako iný, tak aj v pekle sú miesta, kde je viac bolesti a človek ju cíti viac, ako druhý. Ten, kto žil s neresťou sodomie, pociťuje väčšiu bolesť ako iný, pretože toto je väčší hriech“ (San Bernardino zo Sieny, Predica XXXIX in Predicae vulgaris, s. 896-897 a 915).
9. svätý Peter Canisius: Sodomiti porušujú prirodzený a Boží zákon
Jezuita svätý Peter Kanízius (1521-1597), učiteľ Cirkvi, vo svojom slávnom Katechizme zhrnul učenie Cirkvi takto:
„Ako hovorí Sväté písmo, sodomiti boli veľmi zlí ľudia a príliš hriešni. Svätý Peter a svätý Pavol odsudzujú tento hanebný a ohavný hriech. V skutočnosti Písmo odsudzuje obludnosť takýchto obscénností týmito slovami: “Pohoršenie Sodomčanov a Gomorčanov sa znásobilo a ich hriech sa príliš prehĺbil. Preto anjeli povedali spravodlivému Lótovi, ktorému sa veľmi hnusila hanebnosť sodomitov: Opustime toto mesto atď.“ (…) Sväté písmo nemlčí o príčinách, ktoré sodomitov dohnali k tomuto veľmi ťažkému hriechu, a ktoré k nemu môžu dotlačiť aj iných. V knihe proroka Ezechiela čítame: „Toto bola neprávosť Sodomy: pýcha, presýtenosť jedlom, hojnosť majetku a lenivosť ich a ich dcér; nepomáhali chudobným a núdznym, ale boli pyšní a robili to, čo je v mojich očiach ohavné; preto som ju zničil“ (Ez 16, 49-50). Tí, ktorí sa nehanbia za porušovanie božského a prirodzeného zákona, sú otrokmi tejto nehanebnosti, voči ktorej sa nebude nikdy cítiť dostatočný odpor. Tí, ktorí sa nehanbia prestupovať Boží a prirodzený zákon.“ (Sv. Peter Canisius, Summa Doctrina Christianae, III a/b, s. 455).
Z diela „Cirkev a homosexualita – Dôvody pre nemenné odsúdenie“ (Kultúrne centrum Lepanto, Rím, príloha k „Lepantu“ č. 138, január 1995)
uverejnené s láskavým súhlasom prekladateľa