160 rokov uplynulo od narodenia slovenského velikána, Mons. Andreja Hlinku, kňaza, politika. (27.9. 1864 Černová pri Ružomberku), zakladateľa a predsedu Slovenskej ľudovej strany.

„Budem pracovať vo dne v noci do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské.“ Andrej Hlinka

Pán Boh nám v ňom dal neochvejného obrancu práv Katolíckej cirkvi a Slovenského národa a neúnavného a nekompromisného bojovníka za slovenskú samobytnosť a za jeho kresťanské, mravné i sociálne pozdvihnutie a to či už v Uhorsku alebo aj neskôr v Československu. Za čo bol aj 2x trestaný a prežil aj niekoľko pokusov o atentát (už za ČSR). Za Uhorska sedel v Segedíne a potom za ČSR v Mírove. Ako inak: za tzv. vlastizradu. Vo väzení preložil do slovenčiny Sväté Písmo. Zastal sa ho aj pápež sv. Pius X. keď po hrozným černovských udalostiach a následnom spore s biskupom, dal za pravdu Hlinkovi a zrušil mu nespravodlivú suspenziu.

Vďaka Bohu za všetko, čo pre náš národ vykonal. Nech odpočíva v pokoji a za nás sa pred Bohom prihovára a vyprosí nám návrat k vernému a poctivého vyznávaniu a zachovávaniu našej kresťansko-katolíckej viery, zdedenej po sv. Cyrilovi a Metodovi. Aby sme milovali Pána Boha nadovšetko a tiež aj svoj národ i materinskú reč.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. (Mt5,9)

Dnes je smutné výročie.

16. júna ubehlo 80 rokov (1944) od toho, čo bola Bratislava bombardovaná americkým letectvom. Do útoku bolo nasadených 116 bombardérov B-24, ktoré zhodili na Bratislavu 369 ton bômb. Dielo skazy zanechalo po sebe 176 mŕtvych, vyše 700 ranených a obrovské materiálne škody. Slovensko, ktoré sa dovtedy akoby zázrakom vyhýbalo vojnovým útrapám, zažilo prvú silnú a bolestnú skúsenosť s vojnovým besnením.

Nemali by sme zabúdať, minulosť môže slúžiť ako memento a na poučenie.

V pozadí väčšiny vojen býva veľa zlomyseľnosti a prefíkanosti. Ako hovorí ľudová múdrosť: Bohatí vo vojnách rátajú zisky a chudobní svojich mŕtvych. A potom ostáva iba neutíchajúca bolesť, tragédie a zúfalstvo.

Raz som počul bystrú pripomienku, podelím sa s ňou: Tak či tak, každá vojna končí nakoniec dohodou, prečo teda to nezmyselné zabíjanie nepreskočiť a rovno neprejsť k jednaniu?

Nie je hanbou vyvesiť bielu zástavu (pápež František) Spomeňme si aj na príbeh z Evanjelia, ktorý povedal Pán Ježiš: Keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. (Lk 14, 31-32)

Treba urobiť všetko preto, aby naša vlasť nebola zatiahnutá do cudzích vojnových konfliktov a nakoľko je v našich silách, zmierňovať utrpenie nevinných. Modlime sa skoré ukončenie nezmyselných vojen, za spásu zomierajúcich a dar pokoja a mieru pre všetkých.

V tomto kontexte zneje nádejne posolstvo nového slovenského prezidenta, ktorý si dal ako svoje predsavzatie prinášať pokoj do medziľudských vzťahov a do slovenskej spoločnosti. O to viac, že ako tichý pútnik, pred svojou inauguráciou navštívil osobne so svojou rodinou pútnické miesto v Medžugorí.

Kiež by pokoj, opravdivý pokoj zavládol ako dar Boží v srdciach ľudí, a tí následne že by tento pokoj preniesli aj do nášho uboleného a ťažko skúšaného sveta.

Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!

historické fotografie z Bratislavy po bombardovaní, zdroj internet/youtube