Ak sa ľud bojí svojich politikov, je v spoločnosti dačo zlé.

Nie ľud sa má báť politikov, ale politici sa majú báť ľudí. A všetci, ľud i tí, ktorí ho vedú, by sa mali báť Pána Boha a poslúchať ho. (rozumej báť – mať bázeň Božiu). Žiaľ, nie je to tak.

V minulosti poväčšine nemohli ľudia zasahovať do vedenia štátov, my dnes túto možnosť máme na základe zriadenia, ktoré si hovorí demokratické. Ak máme možnosť, máme i zodpovednosť. Podiel zodpovednosti. Ak kedysi dávno urobili králi čosi dobré, ľud sa z toho tešil, ak zlé, trpel. (O čo viac v nedávnej minulosti diktátorské režimy.) Ale pomôcť si ktovieako nemohol. Dnes vie ľud svoj hlas prezentovať silnejšie. Bola by chyba, keby sa manipulovaním alebo zámerným ignorovaním tejto možnosti vzdal. Je to vaše právo. Využite ho. Aj tu bude platiť: Pomôž si človeče, i Pán Boh ti pomôže.

Lebo inak budeme môcť iba brblať „u píva“ ako spieva Karel Kryl v piesni o prehnitej demokracii. A časom možno ani to.

Každé zriadenie sa môže zvrhnúť v totalitu, ak tí, ktorí majú bdieť, spia.